Chaos Drop #4: Ak sa stále snažíš niekým stať, kedy jednoducho budeš?

Aaand I'm back. Trochu som sa musel premáhať, aby som dokončil tento diel. Veľa cestovania. Veľa práce.

A zaujímavý (možno smutný?) postreh: Čím viac sa stretávam s ľuďmi, lietam za projektami a riešim výstupy, tým menej nového prúdi dnu. Menej čítam, menej nasávam, menej premýšľam. A teda menej píšem. Menej chaosu. Znie to ako paradox.

Byť aktívny, žiť, ale zároveň akoby nežiť v tej vrstve, kde sa dejú hlboké posuny. Ale asi to tak má byť, for now.

Možno nemáš život pod kontrolou. Ale možno nemusíš mať. Stačí si uvedomiť, že si viac než len všetky tie zmeny a dianie okolo teba. Nie si chaos. Si ten, kto ho vníma.

Malé deti nepijú vodu

Malé deti nepijú vodu. Teda tie úplne malé, od narodenia zhruba do šiestich mesiacov. Čo pijú? Materské mlieko. Polovica ľudí, ktorým to poviem, sa zatvári štýlom: "No jasné, veď to je známe.“ A druhá polovica? Mind blown. A ty? Kam patríš ty?

AI coming for your work

Nebude len robiť lepšiu grafiku, filmy a analyzovať excely, ale aj spoza pása ťa vytlačí. Doslova. Ale neboj, všetko bude fajn. Určite sa budeme mať skvele. A tí miliardári sa samozrejme podelia. Bude to krásny nový svet.

Prečo si vytváraš problémy, aj keď miznú?

Výskum publikovaný v Science, 2018, ukázal, že keď problémov ubúda, ľudia neprestávajú vnímať problémy, len ich začnú definovať širšie. Napríklad: ak ubudne hrozieb, začneme ako hrozbu vnímať aj neutrálnu vec. Keď ubudne neetického správania, začneme za neetické považovať aj to, čo by sme predtým ignorovali. Tento jav sa nazýva “prevalence-induced concept change”, teda zmena definície problému vyvolaná tým, že sa s tým problémom stretávame menej často. Je to ako keby si naša myseľ nedokázala pripustiť, že je všetko v poriadku a tak si nájde niečo, čo jej nesedí.

Čo ak mnohé tvoje “problémy” nie sú objektívne väčšie alebo by neboli vôbec problémy, ale ty si len zúžil, čo považuješ za “OK”?

Možno si pokročil. Možno si vyriešil veľké výzvy. Ale tvoja myseľ si na ich neprítomnosť zvykla a teraz zväčšuje malichernosti, len aby mala čo riešiť. Nezabúdaj sa niekedy pozrieť späť na to, čo si kedysi považoval za “dosť dobré”. Možno zistíš, že dnes žiješ vo verzii reality, po ktorej si pred rokmi túžil, ale si príliš zaneprázdnený hľadaním ďalších “chýb”, aby si si to uvedomil*a.

What is up with boys in the UK? Gen Z ženy zarábajú lepšie ako chlapi

Možno preto je toľko mladých toxických salty chlapov. Ok, vtipny na bok. V tomto článku sa rozoberá, že:

Mladí muži a chlapci v UK majú čoraz horšie výsledky v oblasti zdravia, práce, vzdelania a aj dĺžky života. Chlapcí sú na tom horšie výsledkami vo všetkých úrovniach vzdelávania. V univerzitách sú prevažne ženy. ženy vo veku 20-24 sú viac pravdepodobne zamestnané. Vo veku 16-24 ženy zarábajú lepšie ako chlapci.

Možno aj preto je toľko mladých salty a toxických chlapov. (ok, vtip bokom… alebo nie?) V tomto článku sa rozoberá, že:

• Mladí muži a chlapci v UK majú čoraz horšie výsledky v oblasti zdravia, práce, vzdelania aj dĺžky života.
• Chlapci sú na tom horšie vo všetkých úrovniach vzdelávania.
• Na univerzitách prevažujú ženy.
• Ženy vo veku 20 – 24 sú častejšie zamestnané.
• A vo veku 16 – 24 ženy dokonca zarábajú viac ako chlapci.

Nie, nechcem tým povedať, že „muži majú ťažký život“. Je to len zrkadlo toho, že systém, ktorý sa dlhodobo stavia, nefunguje pre mnohých z nás, pravdepodobne ani v našom regióne. Rovnako ako sú dievčatá od malička tlačené do spoločensky akceptovaných rolí a správania, aj chlapci sú formovaní očakávaniami, ktoré ich odpojujú od vlastného vnútra. Prejavovať emócie. Rozumieť im. Vedieť požiadať o pomoc. Nikto ich to neučí, nerozprávajú sa o tom s nimi rodičia, ktorí často dedia svoje traumy a vzorce správania. V tradičnom nastavení spoločnosti je to stále tabu. Chlap má byť silný. Neplač. Zvládneš to. A tak často to jediné, čo im ostáva ako nástroj vyjadrenia, je hnev. Aké je riešenie?

[text pokračuje ďalej, sign in for free a zruš odber kedy chceš]